Jednoduché zlepšenie manažmentu tranzitného obdobia nebude vždy dostatočné na to, aby bola farma zisková

Produkcia mlieka na deň života (LDY) je definovaná ako úplná celoživotná produkcia vydelená všetkými dňami života od narodenia po úhyn. Môže sa použiť na porovnanie úžitkovosti medzi jednotlivými farmami. HealthyLife kalkulátor zisku je jednoduchým nástrojom, ktorý je možné použiť na identifikáciu možností na zvýšenie produkcie mlieka na deň života, a tým na zvýšenie ziskovosti a udržateľnosti mliečneho hospodárstva1.

Produkcia mlieka na deň života (Lifetime Daily Yield (LDY))

Existujú 4 parametre, ktoré majú vplyv na LDY: vek pri prvom otelení, produkcia za laktáciu, medziobdobie a počet produkčných rokov2. Z týchto parametrov má najväčší vplyv počet produkčných rokov, inými slovom dlhovekosť.

Viac zaužívaná definícia udržateľnosti mliečnych fariem súvisí s ekologickou stopou. Zaoberá sa emisiami skleníkových plynov, dusíka a fosfátov a využívaním ornej pôdy a vody. V poslednej dobe zahŕňa už aj zdravie a welfare dojníc. Moderní konzumenti mlieka očakávajú, že poľnohospodári zaistia, aby ich zvieratá boli zdravé a spokojné. Narastajú obavy z antimikrobiálnej rezistencie ľudských patogénov v dôsledku používania antibiotík u zvierat. Zníženie miery obmeny na mliečnej farme o 5 % môže viesť k zníženiu emisií metánu o 11,7 % na kg vyprodukovaného mlieka1.

Podstatnejšia definícia udržateľnosti sa často prehliadne: chov dojníc môže byť udržateľný iba vtedy, pokiaľ zabezpečí poľnohospodárom v súčasnosti a v budúcnosti príjem. Mliečne farmy sú často v rodine už mnoho generácií. Hospodárenie nie je povolanie, ale spôsob života. Finančné zdravie je preto kľúčovým ukazovateľom udržateľnosti. HealthyLife kalkulátor zisku je možné použiť na zlepšenie finančnej výkonnosti mliečnej farmy.

Prvým krokom je identifikácia súčasného stavu v ktore sa farma nachádza, a to poskytnutím niekoľkých premenných, akým je počet kráv, ročná produkcia a cena mlieka (pozri Obrázok 1: Údaje o farme). Druhým krokom je zmena 4 kľúčových ukazovateľov úžitkovosti farmy (pozri Obrázok 1: Hodnoty ukazovateľov produkcie HealthyLife) tak, aby zodpovedali vášmu súčasnému stavu farmy:

• Vek pri 1. otelení
• Miera obmeny
• Dni laktácie, v ktorých sa dosahuje vrchol produkcie
• Pomer produkcie jalovíc/kráv

Na základe vstupov vašej farmy sa vypočíta množstvo produkčných premenných, akými sú produkcia mlieka na deň života, počet mladého dobytka a celková produkcia mlieka (pozri Obrázok 2: Vplyv na KPI farmy). Následne sa vykoná vyhodnotenie rentability farmy a vypočíta sa niekoľko finančných parametrov (pozri Obrázok 2: Vplyv na finančné výsledky).

Ďalším krokom je zmena 4 kľúčových ukazovateľov úžitkovosti v spodnej časti, po ktorých sa okamžite vypočíta ich vplyv na rentabilitu farmy. Ak napr. vek pri 1. otelení na farme s počtom 100 kráv v príklade uvedenom na Obrázku 1 sa zníži z 24 na 22 mesiacov, ziskovosť sa zvýši o 7971 €. Čiastočne to súvisí so znížením nákladov na odchov a čiastočne so zvýšením produkcie mlieka. Výskum uskutočnený vo výskumnom ústave Kempenshof spoločnosti Trouw Nutrition ukázal, že intenzívne systémy kŕmenia, ktoré umožňujú chovateľom znížiť vek pri prvom otelení z 24 na 22 mesiacov, majú za následok zvýšenie produkcie mlieka a zníženie miery brakácie počas prvej a druhej laktácie3.

Niektoré zo vstupných premenných použitých pri výpočte zisku môžu byť predmetom diskusie, ale to v skutočnosti nemá významný vplyv, pretože porovnávame súčasnú situáciu s požadovanou, zatiaľ čo používame rovnaké predpoklady. Prenesenie výsledkov výpočtov do praxe je však potenciálnou výzvou. Kalkulátor zisku nám povie, aký dopad by mohol mať pokrok, ale nehovorí, ako sa zlepšiť a aké zdroje by boli potrebné na to, aby sme určitý pokrok skutočne dosiahli.

Ak napríklad farma nepoužíva intenzívny systém kŕmenia teliat a má vek pri prvom otelení 25 mesiacov, dá sa očakávať, že pri prechode na plán intenzívneho kŕmenia je reálne znížiť vek pri prvom otelení o 2 - 3 mesiace. Prostriedky potrebné na to, aby sa to uskutočnilo, sa dajú pomerne ľahko vypočítať. V niektorých iných prípadoch to môže byť ťažšie. Zníženie miery nutného výradu z 30 na 25% môže byť o niečo komplikovanejšie.

Vek pri prvom otelení má silnú koreláciu s kvalitou programu odchovu teliat a dá sa relatívne ľahko regulovať. Všetky ostatné 3 ukazovatele úžitkovosti sú výrazne ovplyvnené kvalitou prechodu na laktáciu. Manažment tohto prechodu sa tradične zameriava na 3 oblasti:

• Proces telenia bez stresu, hygienické a správne zvládnuté
• Zníženie vplyvu negatívnej energetickej bilancie
• Spravovanie hladín vápnika v krvi po otelení

Nedávny výskum4,5,6,7 naznačuje, že vplyv zdravotného stavu hrubého čreva je obrovský. Zlý zdravotný stav hrubého čreva má za následok vznik črevnej acidózy a stratu účinnosti črevnej bariéry (syndróm „deravého čreva“). V dôsledku syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva sa bakteriálne toxíny dostávajú do krvného obehu a spôsobujú systémový zápal. Zápal je z nutričného a energetického hľadiska veľmi nákladný proces, ktorého výsledkom je priama konkurencia syntéze mlieka8. Okrem svojich priamych následkov na úžitkovosť, systémový zápal je spojený s rôznymi ochoreniami typickými pre tranzitné obdobie9 (pozri graf) a so slabou reprodukciou9,10. Zlepšenie zdravotného stavu hrubého čreva pravdepodobne povedie k zlepšeniu v ostatných 3 oblastiach záujmu.

Analýzu možností na rozvoj rôznych oblastí manažmentu prechodu je možné vykonať dvomi spôsobmi. Jedným z nich by bolo porovnať manažment farmy s najviac zaužívanými metódami. Štandardné protokoly o vedení procesu telenia, znižovaní účinkov negatívnej energetickej bilancie a spravovaní hladín vápnika v krvi sú široko dostupné z rôznych zdrojov. Preskúmanie týchto protokolov a ich porovnanie s uplatnením manažmentu na farme môže odhaliť nedostatky. V mnohých prípadoch, keď sa zistí nedostatok, vedecké dôkazy alebo zdravý rozum umožní sledovateľovi posúdiť vplyv zmeny.

Druhou možnosťou by bolo porovnať výstupné premenné na farme s cieľovými hodnotami. V dobre riadenom stáde by mal byť výskyt klinickej mliečnej horúčky, meranej ako percento kráv vstupujúcich do 3. alebo vyšších laktácií, nižší ako 5 %. Často je však oveľa vyšší11. Stojí za zmienku, že na každú kravu s klinickou mliečnou horúčkou pripadá najmenej 4 - 5 zvierat v stáde so subklinickou mliečnou horúčkou12. Ak je teda výskyt mliečnej horúčky výrazne vyšší ako 5 %, program manažmentu na zvýšenie hladiny vápnika v krvi prinesie návratnosť investície.

Zdravá krava má skóre telesnej kondície (BCS) medzi 3 a 3,5 počas celého produkčného cyklu. Ak BCS klesne pod 2,5 alebo ak sa pomer mliečneho tuku/bielkovín zvýši u významného počtu čerstvo otelených kráv nad 1,5, cieľom farmy by malo byť zníženie vplyvu negatívnej energetickej bilancie.

Zlepšenie zdravotného stavu hrubého čreva bude mať priamy pozitívny vplyv na produkciu mlieka7. Zlepšenie manažmentu prechodu zníži výskyt metabolických porúch, a bude mať teda nepriamy vplyv na produkciu za laktáciu. Nie je však ľahké vyhodnotiť len pohľadom na celkové množstvo mlieka vyprodukovaného počas laktácie, či kravy produkujú podľa svojho genetického potenciálu. Alternatívou by bolo pozrieť sa na odolnosť vyhodnotením Wilminkovej krivky.

Krava, ktorá sa dokáže prispôsobiť počas prechodu na laktáciu takým spôsobom, že nie je potrebné nutné vyradenie, je odolná krava13 (pozri graf). Odolná krava bude produkovať podľa svojho genetického potenciálu. Jednou z charakteristických vlastností odolnej kravy je, že dosahuje vrchol v 50 - 70 DIM.

Zo 4 ukazovateľov úžitkovosti, ktoré je možné zmeniť v kalkulátore zisku, má zďaleka najväčší vplyv obmena stáda alebo vyraďovanie. Vyradenie môže byť ovládané alebo nutné. Ak je nutné, môže dôjsť k vyradeniu na začiatku laktácie alebo koncom laktácie. Nutné vyradenie na začiatku laktácie je takmer výlučne výsledkom zlého prechodu na laktáciu a môže mať negatívny finančný dopad - až 800 - 1 000 € na každý prípad.

Nutné vyradenie na konci laktácie je takmer výlučne výsledkom problémov s plodnosťou. Je menej nákladné, ale často postihuje kravy v stáde s vyššou produkciou. V stádach, ktoré majú vysokú produkciu mlieka, pretože sa chovateľovi darí udržiavať nízky výskyt metabolických porúch, môže byť plodnosť logickým cieľom na zníženie miery brakovania.

Ďalším dôvodom, prečo sa zamerať na zlepšenie reprodukcie, môže byť medziobdobie. Chovatelia sa tradične zameriavali na medziobdobie zhruba asi 365 dní. Moderné dojnice majú zvyčajne dobrú perzistenciu laktácie, a preto sa denná produkcia na konci laktácie môže blížiť hodnote LDY (produkcia mlieka na deň života). V týchto prípadoch sa vplyv skrátenia medziobdobia na hodnotu LDY zdá byť zanedbateľný. Platí to ale len za jedného predpokladu: kravám sa na konci laktácie nezvýši BCS nad 3,5. Obzvlášť, ak farma nie je dostatočne veľká na to, aby mala oddelenú skupinu pre skorú a neskorú laktáciu, kravy so strednou perzistenciou laktácie začnú suchostojné obdobie s BCS nad 3,5. Tieto kravy budú pravdepodobne vyradené skorej počas svojej ďalšej laktácie v dôsledku metabolických porúch. Stále viac chovateľov preto pracuje s individuálnym a optimálne nastaveným medziobdobím.