Zvýšenie produkcie mlieka na deň života k dosiahnutiu udržateľnejšieho chovu dojníc

• využíva najmä obnoviteľné zdroje a má minimálny vplyv na životné prostredie
• má šťastné a zdravé dojnice, ktoré používajú minimálne množstvo antimikrobiálnych látok
• Je ziskový, pretože produkuje zdravé a výživné živočíšne bielkoviny, a to teraz aj v budúcnosti.

Udržateľný chov dojníc má mnoho rôznych prvkov, ktoré sú navzájom prepojené.

Uhlíková stopa mliečnej farmy súvisí najmä s produkciou skleníkových plynov. Skleníkové emisie môžu pochádzať priamo z kráv alebo môžu súvisieť s prevádzkou farmy. Jasným príkladom druhej možnosti je CO2, ktorý vzniká, pretože farma používa na výrobu energie fosílne palivá. Ďalším menej známym príkladom je používanie hnojív. Na výrobu hnojív sa každoročne spotrebujú približne 2 % celosvetových fosílnych zdrojov energie.

Kravy na mliečnej farme produkujú 3 rôzne skleníkové plyny: oxid uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O) a metán (CH4):

• Kravy produkujú veľa oxidu uhličitého, ale ide o kruhový proces: rastliny využívajú CO2 a vodu na výrobu cukrov a kyslíka, kravy využívajú tieto rastliny a kyslík na výrobu energie a CO2 (pozri obrázok 1). Väčšina emisií CO2 z mliečnej farmy pochádza z poľnohospodárskych činností.
• Oxid dusný sa uvoľňuje najmä pri vstrekovaní hnoja do pôdy.
• Keď sa krmivo, ktoré krava zje, fermentuje v bachore, dochádza k enterickej produkcii metánu. Väčšina tohto enterického metánu sa vylučuje grganím. Malé percento enterického metánu sa produkuje v hrubom čreve kravy a potom sa vylučuje. Okrem enterickej produkcie metánu sa metán produkuje aj prostredníctvom hnoja po tom, ako ho krava vyprodukuje. Problémom metánu je, že jeho skleníkový efekt je 34-krát väčší ako skleníkový efekt CO2.

Existuje niekoľko stratégií na zníženie emisií skleníkových plynov z fariem s chovom dojníc. Väčšina z nich je založená na zvýšení efektívnosti výroby, čo vedie k zvýšeniu celoživotnej produkcie a príjmov nad nákladmi na krmivo farmy. Je tiež možné ovplyvniť bachorovú fermentáciu pomocou kŕmnych aditív tak, aby sa emisie uhlíka presunuli z metánu. Napokon, existujú spôsoby, ako znížiť emisie metánu z hnoja.

Väčšina zdravotných problémov na mliečnej farme priamo alebo nepriamo súvisí so zlým prechodom do laktácie. Zlý manažment prechodu dojníc zvyšuje výskyt metritídy, mastitídy a krívania. Tieto problémy sú zodpovedné za veľkú časť používania antibiotík na mliečnej farme. Zníženie problémov s prechodom dojníc teda nielenže zvyšuje efektívnosť výroby, čo vedie k zníženiu emisií metánu na kg vyrobeného mlieka, ale môže viesť aj k výraznému zníženiu používania antimikrobiálnych látok.

• Výrazné zníženie emisií metánu na liter vyprodukovaného mlieka možno dosiahnuť znížením veku pri prvom otelení, zvýšením produkcie na laktáciu, ako aj počtom laktácií na dojnicu. Každé z týchto zlepšení bude mať za následok zvýšenie ziskovosti farmy.
• Mnohé z problémov s chorobami na mliečnej farme súvisia s problémami pri prechode do laktácie. Optimalizácia riadenia prechodu dojníc povedie k zníženiu výskytu chorôb a k zníženiu veterinárnych nákladov. Zdravé zvieratá sú tiež výkonnejšie, a tým aj ziskovejšie.
• Zníženie emisií z hnoja znamená, že hnoj bude vhodnejší na výrobu bioplynu s vyššou výťažnosťou bioplynu z rovnakého množstva hnoja. Po druhé, hnoj si zachová väčšiu hodnotu na hnojenie pôdy, čím sa otvorí možnosť znížiť nákup umelých hnojív. Pri súčasných cenách energie a umelých hnojív to má obrovský potenciál úspory nákladov na farme dojníc.