Tepelný stres u kráv má za následok aktiváciu systémovej imunity

O tepelnom strese u dojníc sa často predpokladá, že sa vyskytuje iba v suchých alebo tropických oblastiach sveta. Je to mylná predstava. Dojnice v oblastiach s miernejším podnebím, ako je Európa a pobrežné oblasti Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky, môžu tiež zažiť tepelný stres v najhorúcejších a najvlhších obdobiach roka66. Kravy sú známe tým, že sa stávajú odolnejšie voči tepelnému stresu, ak sú mu vystavené pravidelne a na dlhšie obdobie. To by mohlo znamenať, že ak sú kravy v miernom podnebí vystavené podmienkam tepelného stresu iba obmedzenú dobu, môžu mať problém prispôsobiť sa v porovnaní s kravami žijúcimi v tropických podmienkach72,73,74.

Dojnice sa snažia udržať svoju telesnú teplotu na 38 - 39 °C (100 - 102 °F). V porovnaní s monogastrickými druhmi produkujú dojnice veľké množstvo tepla pochádzajúceho z metabolických procesov. Termoneutrálna zóna dojníc závisí od relatívnej vlhkosti vzduchu, v porovnaní s inými druhmi je však nízka. Bežným spôsobom, ako vyčísliť riziko tepelného stresu, je teplotno-vlhkostný index (THI, viď Obrázok 1).

Tento graf je založený na údajoch z Arizony, kde je prah tepelného stresu u dojníc na hodnote 72 THI. V miernom podnebí môže byť tento prah až 60 78. Toto je dôkazom toho, že aj v krajinách s miernym podnebím sa môžu objaviť u dobytka obdobia s tepelným stresom.

Dojnice sa ochladzujú znížením príjmu sušiny (čím sa zníži produkcia tepla fermentáciou v bachore), presmerovaním krvi z ich orgánov do kože a zvýšenou evaporáciou potením a rýchlym dýchaním („dychčanie“). Má to niekoľko následkov:

• Zníženie DMI znižuje príjem živín potrebných na produkciu mlieka
• Obmedzenie prietoku krvi v črevách má negatívny vplyv na neporušenosť črevnej steny, čo má za následok vznik syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva69
• V dôsledku zrýchleného dýchania sa znižuje hladina CO2 v krvi a zvyšuje sa jej pH, čo má za následok vznik respiračnej alkalózy. Krava na zníženie svojej pH vylúči HCO3- do svojho moču. To má za následok zníženie pufračnej kapacity bachora, čím sa zvyšuje riziko vzniku bachorovej acidózy. Tento efekt sa zhoršuje slintaním a následnou stratou slín

Syndróm „deravého čreva“ a bachorová acidóza vedú k aktivácii systémovej imunity a zápalu, čo má negatívny vplyv na produkciu mlieka. Znížený prísun živín do vemena má za následok ďalšie zníženie produkcie mlieka74 (viď Obrázok 2).

Tepelný stres u dojníc má negatívny vplyv na reprodukciu kráv68 z niekoľkých dôvodov:

• Aktivácia systémovej imunity znižuje plodnosť
• Zvýšená telesná teplota v dôsledku tepelného stresu má negatívny vplyv na kvalitu oocytov, embryonálny rast, sekréciu gonadotropínov, ovariálnu steroidogenézu rastu folikul, vývoj žltého telieska a na reakcie endometria maternice67
• Dojnice v tepelnom strese neprejavujú známky ruje kvôli apatii, čím chcú obmedziť svoju aktivitu na úplné minimum

Klinické príznaky tepelného stresu sú:

• Dýchavičnosť
• Slintanie
• Vytekanie mlieka
• Pokles produkcie mlieka
• Státie na jednom mieste po dlhú dobu

Okrem poklesu produkcie mlieka a zhoršenia reprodukcie, tepelný stres u dojníc má množstvo ďalších negatívnych účinkov. Zvyšuje riziko vzniku mastitídy80 - pokiaľ sa všetky kravy v stáde zoskupia v tienistých oblastiach terénu, pôda sa čoskoro stane rozmočenou a kontaminovanou patogénmi, čo zvyšuje riziko vzniku environmentálnej mastitídy. Podobný efekt je možné vidieť u ustajneného mliekového dobytka, pokiaľ sa zhromažďuje a leží na nevhodných miestach.

Vzniká tiež vyššie percento krívajúcich jedincov, pretože zvýšenie THI má za následok predĺženie času státia a skrátenie času na odpočinok75 (viď Obrázok 3)

Tepelný stres vedie k zvýšeniu mortality76. Nakoniec, u suchostojných kráv má tepelný stres za následok nižšiu hmotnosť teliat po otelení a zníženú dojivosť v nasledujúcej laktácii70,79.

Produkčné parametre sa už môžu zmeniť skôr, ako sa prejavia akékoľvek klinické príznaky tepelného stresu. Obvykle trvá 24 - 48 hodín, kým tepelný stres spôsobí pokles produkcie mlieka. Zloženie mlieka sa mení v skoršom štádiu, a preto môže byť lepším ukazovateľom pre včasnú diagnostiku tepelného stresu66.

Zvládnutie tepelného stresu u dojníc vyžaduje holistický prístup 66,70

• Použitie ventilátorov na chladenie zvierat, s alebo bez chladenia vzduchu prídavkom vody
• Vlhčenie kráv postrekovačmi
• Spotreba vody sa zvyšuje o 1,2 kg/deň pri zvýšení teploty prostredia o 1 °C77, preto by v ohradách alebo na pastvinách malo byť k dispozícii dostatok vodných zdrojov, na zabezpečenie napojenia všetkých kráv, hoci aj naraz
• Chladenie pitnej vody na 10 °C
• Zabezpečenie tieňa s prístupom pre všetky kravy
• Optimalizujte kvalitu podložia, aby ste znížili riziko vzniku krívania, pokiaľ kravy stoja dlhšie časové obdobie
• Načasovanie kŕmenia - podávajte čerstvé krmivo v chladnejších častiach dňa
• Reformulácia výživy v prospech glukogénnej energie
• Chladenie pri kŕmnom stole
• Podávanie kŕmnych aditív, ktoré normalizujú pH bachora a znižujú aktiváciu systémovej imunity71
• Zníženie rizika vzniku črevnej acidózy prebiotikami

V ideálnom prípade by mal byť program prevencie tepelného stresu realizovaný približne tri týždne predtým, než začne pôsobiť na kravy tepelný stres, aby tie mali dostatok času na prispôsobenie sa zmenám.