Nie všetky kravy s vysokým kondičným skóre majú problémy s prechodom na laktáciu

Všetci poznáme termín negatívna energetická bilancia. Často je vnímaná negatívne, dokonca sa niekedy diskutuje o nej ako keby išlo o ochorenie. Tieto myšlienky sú pravdepodobne poháňané početnými spojitosťami zistenými medzi negatívnou energetickou bilanciou a rizikom ochorení počas periparturientného obdobia (obdobie tesne pred a po telení). Tiež sa často predpokladá, že negatívna energetická bilancia je dôsledkom nedostatku príjmu energie vzhľadom k jej potrebe na produkciu mlieka. Napriek tomu väčšina, ak nie všetky, výživárske hypotézy smerujúce ku skoncovaniu s negatívnou energetickou bilanciou zlyhali.

V skutočnosti väčšina cicavcov, vrátane kráv, mobilizuje tuk po pôrode. Verí sa, že táto stratégia priniesla evolučnú výhodu. Keď sa prežúvavce vo voľnej prírode prvýkrát stretli s potenciálnou hrozbou v podobe predátorov, schopnosť spoliehať sa na zásoby, ktoré nadobudli, akým je telesný tuk na produkciu mlieka pre svoje mláďa, sa stalo cennou. Ako prvé preto, že si mohli dovoliť opustiť oblasti s vysokou dostupnosťou potravy, teda oblasti s najpravdepodobnejším výskytom predátorov, ako aj z dôvodu, že sú najzraniteľnejšie práve po pôrode. V súčasnosti sa už vo veľkom uznáva, že kolísanie množstva telesného tuku vzhľadom k obdobiu tesne pred a po telení je z veľkej časti geneticky podmienené. Z evolučného hľadiska, úbytok tuku na začiatku laktácie zabezpečí prežitie novonarodeného teľaťa, a nárast tuku v strednom až neskorom období laktácie je prípravou na nasledujúce telenie, takže telesný tuk potom môže byť mobilizovaný pri ďalšom telení na dokončenie cyklu. Preto je negatívna energetická bilancia po otelení len prirodzeným prejavom normálnej fyziologickej adaptácie na telenie. Nie je však pochýb o tom, že genetická selekcia na vyššiu dojivosť zhoršila stupeň uvoľňovania tuku na začiatku laktácie, a že také množstvo už predstavuje výzvu pre metabolické zdravie, a najmä pre zdravotný stav pečene.

Nie je neobvyklé, že počas prvých týždňov po otelení sa u moderných vysokoprodukčných dojníc mobilizuje až 40 kg telesného tuku. Toto poskytuje značné množstvo energie na produkciu mlieka, ale takisto predstavuje veľkú výzvu pre pečeň. Ako sa množstvo mobilizovaného tuku zvyšuje, rastie aj plazmatické NEFA, keď ale príjem pečeňového NEFA je úmerný plazmatickej NEFA, pečeň musí spracovať viac tuku. Súčasne sa zvyšuje dopyt po glukóze, čím endogénna produkcia glukózy prostredníctvom glukoneogenézy môže konkurovať niektorým metabolickým látkam (napr. oxaloacetátu) potrebným na úplnú oxidáciu NEFA. Výsledkom je, že niektoré NEFA sú neúplne oxidované a vylučované ako ketónové reťazce (t.j. acetoacetát a BHBA) alebo sú uložené ako triglyceridy v pečeni. Ak sú tieto procesy nadmerné, môžu viesť ku ketóze a stukovateniu pečene. Dobre opísaná nutričná stratégia známa ako dôkladné zlepšenie zdravotného stavu pečene, obmedzuje dávku energie počas obdobia státia na sucho skrmovaním krmiva, ktoré obsahuje veľké množstvo NDF. Takáto stratégia pripravuje kravu na lepšie zvládnutie zvýšených koncentrácií NEFA a často vedie k väčšiemu príjmu sušiny po telení s nižším výskytom metabolických porúch.

Zatiaľ čo je známe, že zabránenie nadmernému hromadeniu telesného tuku počas telenia je rozhodujúce pre zvládnutie tranzitného obdobia, je tiež zrejmé, že niektoré kravy majú prirodzene lepšiu schopnosť spracovať tuk. Nedávny výskum vedcov z Bonnskej univerzity poukázal na tento aspekt za použitia metabolomík a počítačovej analýzy. Profil metabolitov pozorovaných v plazme okolo tranzitného obdobia sa použil na predikciu toho, či kravy majú normálnu BCS (< 3,5) alebo vysokú BCS (> 3,75). Väčšina kráv s vysokou BCS boli správne určené ako kravy s vysokou BCS (13 z 19), ale 6 pretučnelých kráv bolo identifikovaných s normálnou BCS. Týchto 6 zjavne metabolicky zdravých, ale pretučnelých kráv malo podobnú stratu BCS a dynamiku plazmatickej NEFA ako ostatných 13 pretučnelých kráv, ale malo oveľa nižšiu hladinu plazmatickej BHBA, demonštrujúci podstatný rozdiel v oxidačnej kapacite NEFA. Tieto metabolicky zdravšie kravy mali tiež vyšší príjem sušiny po otelení, zdôrazňujúce ešte raz význam príjmu krmiva po otelení. Pochopenie činiteľov, ktoré formujú metabolizmus dojníc k väčšej odolnosti má veľký význam pre zlepšenie zdravotného stavu a udržateľnosti systémov produkcie mlieka. Cesta k dospelým laktujúcim kravám začína veľmi skoro, a teraz je už zrejmé, že aj množstvo mlieka kŕmeného v prvých týždňoch po narodení ovplyvňuje pravdepodobnosť bezproblémového prechodného obdobia.